koliformné baktérie

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie


Anglický ekvivalent: coliform bacteria


Koliformné baktérie patria do čeľade Enterobacteriaceae. Sú to gramnegatívne tyčinky, aeróbne alebo fakultatívne anaeróbne a netvoria spóry. Oproti iným zástupcom z čeľade Enterobacteriaceae sú schopné rásť za prítomnosti solí žlčových kyselín a iných povrchovo aktívnych látok, ich reakcia na cytochrómoxidázu je negatívna a vyznačujú sa schopnosťou fermentovať laktózu pri teplote 35 °C či 37 °C za produkcie kyselín, plynov a aldehydu v priebehu 24-48 hodín. Majú väčšinou priamy vzťah k fekálnemu znečisteniu. Stanovujú sa v potravinárskych výrobkoch a surovinách, v pitnej vode, povrchovej a odpadovej vode.

Koliformné baktérie svojím výskytom signalizujú nedostatočnú technológiu úpravy vody, dodatočnú kontamináciu vody jej distribúciou, nadmerné množstvo živín vo vode a neúčinnosť dezinfekcie pri úprave vody. Patria medzi indikačné organizmy, ktoré sú považované za možné ohrozenie ľudského zdravia. V prípade ich prítomnosti existuje nebezpečenstvo prieniku iných potenciálne patogénnych mikroorganizmov. Koliformné baktérie patria medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody. Medzná hodnota vzťahujúca sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou je 0 KTJ/100 ml, na individuálne zásobovanie pitnou vodou je 0 KTJ/10 ml a na balenú pitnú vodu je 0 KTJ/250 ml.

Príklad

V minulosti sa často používal (a stále sa aj používa) aj pojem fekálne koliformné baktérie (v súčasnosti je vhodnejší pojem koliformné termotolerantné baktérie), ktoré tolerujú teplotu 43 °C (či 44-45 °C). Považovali sa za absolútne indikátory čerstvého znečistenia živočíšnymi exkrementmi, ale neskôr sa zistilo, že sa môžu nachádzať aj vo vodách znečistených organickými látkami bez priamej súvislosti s fekálnou kontamináciou. Napriek tomu je veľmi časté delenie koliformných baktérií na celkové koliformné baktérie (druhy rodov Escherichia, Citrobacter, Klebsiella, Enterobacter) a fekálne koliformné baktérie (termotolerantné) (Escherichia coli, Citrobacter freundii, Klebsiella pneumoniae). Túto poslednú skupinu možno chápať ako variant koliformných baktérií, ktorým sa prisudzuje väčší hygienický význam. q Podrobnejšie o druhu Escherichia coli pozri heslo " Escherichia coli". Citrobacter freundii sa často nachádza v stolici zdravých ľudí a v potravinách kontaminovaných napr. znečistenými rukami. Prítomný je aj v pôde a kontaminovanej pitnej vode. Hnačkové ochorenie človeka, väčšinou s ľahším priebehom, môže spôsobiť okrem C. freundii aj C. koseri (predtým C. diversus). Klebsiella pneumoniae býva prítomná v črevnom trakte človeka a zvierat, ale vyskytuje sa aj v pôde a vo vode. Za vhodných podmienok môže produkovať enterotoxíny s podobnými vlastnosťami ako majú enterotoxíny E. coli. Kmene, ktoré vytvárajú puzdrá sú však veľmi nebezpečné, môžu vyvolávať bronchopneumónie, pľúcne abscesy a septikémie, často s veľmi ťažkým priebehom. Tiež spôsobujú infekcie močových ciest. Baktérie rodu Enterobacter sa nachádzajú v črevnom trakte človeka a zvierat. Z hľadiska hygienickej mikrobiológie sú dôležité najmä druhy E. cloacae a E. aerogenes, ktoré môžu spôsobovať infekcie močových ciest a ľahšie hnačky, najmä u malých detí. Do rodu Enterobacter sa zaraďoval aj druh E. sakazakii, ktorý má od roku 2008 schválené nové meno Cronobacter sakazakii, ktorý vyvoláva novorodenecké meningititídy s vysokou úmrtnosťou.

Zdroje

  • Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiológia. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
  • Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s.
  • Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  • Nazarowec-White, M., Farber, J.M., 1997: Enterobacter sakazakii: a review. International Journal of Food Microbiology, 34, 103-113.
  • Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
  • Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.