črevné enterokoky
Anglický ekvivalent: enterococci, enteric bacteria, fecal enterococci
Význam
Názov rodu Enterococcus je odvodený od z gréckych slov enteron (črevo) a kokos (guľaté jadro). Enterokoky boli v minulosti zaradené do rodu Streptococcus. Enterokoky sú fakultatívne anaeróbne grampozitívne baktérie – koky vo dvojiciach alebo krátkych reťazcoch. Nikdy netvoria spóry. Sú to primárni obyvatelia črevného systému človeka a zvierat. Sú súčasťou bežnej mikroflóry v hrubom čreve a patria k podmienene patogénnym mikroorganizmom. Môžu spôsobovať najmä infekcie močových a žlčových ciest. Enterokoky vykazujú značnú rezistenciu na antibiotiká. V hygienickej mikrobiológii a vodohospodárskej praxi sa pokladajú za indikátory fekálneho znečistenia pitnej a povrchovej vody a potravinárskych výrobkov. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky 496/2010 Z.z. patria enterokoky (bez potreby stanovenia druhového zastúpenia) k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality pitnej vody a najvyššia medzná hodnota KTJ (kolóniu tvoriacich jednotiek v 100 ml) vo vodách na hromadné zásobovanie pitnou vodou je nula, nulový limit je aj pre individuálne zásobovanie vodou (KTJ v 10 ml) a pre balenú pitnú vodu (KTJ v 250 ml). Enterokoky sú rezistentné voči pomerne vysokému pH (alkalickému prostrediu), znášajú hodnoty až 8,5. Sú schopné rásť v hypertonickom prostredí s 6,5 % koncentráciou NaCl. Taktiež môžu rásť i pri nízej teplote 10 °C, ale aj pri vyšších teplotách okolo 45 °C; prežívajú aj pri polhodinovom zahriatí na 60 °C. Stanovenie enterokokov je založené na ich rezistencii k azidu sodnému (NaN3) a na ich schopnosti redukovať trifenyltetrazóliumchlorid na karmínovo červený formazán.
Príklad
Z lekárskeho hľadiska sú významné druhy Enterococcus faecalis, E. faecium, E. durans a E. avium. Kmene baktérií E. faecalis a E. faecium produkujú enterocíny – bakteriocíny, teda antimikrobiálne pôsobiace látky proteínovej povahy. Zvyčajne majú úzke spektrum účinku na inhibíciu rastu baktérií.
Zdroje
- Bilková, A., Kiňová Sepová, H., Bilka, F., Balážová, A., 2011: Bakteriocíny produkované baktériami mliečneho kvasenia. Česká a slovenská farmacie 60, s. 65-72.
- Borrego, J.J., Castro, D., Figueras, M. J., 2002: Fecal Streptococci/Enterococci in aquatic environments. In: Bitton, G. (Ed.), Encyclopedia of Environmental Microbiology. John Wiley & Sons, Inc., New York, s. 1264-1278.
- Foulquié Moreno, M.R., Callewaert, R., Davreese, B., Van Beeumen, J., De Vuyst, L., 2003: Isolation and biochemical characterisation of enterocins produced by enterococci from different sources. Journal of Applied Microbiology 94, s. 214-229.
- Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
