pach

Z TSENZ
Verzia z 21:43, 15. október 2015, ktorú vytvoril Vrut (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:pach}} Anglický ekvivalent: odour ==Význam== Pach vody je zapríčinený prítomnosťou prchavých látok rozličného charakteru pôsobiacimi na...“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Anglický ekvivalent: odour

Význam

Pach vody je zapríčinený prítomnosťou prchavých látok rozličného charakteru pôsobiacimi na čuch. Často ide o stopové koncentrácie, ktoré sa analytickými metódami veľmi ťažko zisťujú. Typ pachu sa stanovuje zmyslami pri teplote 20 a 60 °C, označuje sa slovne (zemitý, hnilobný, plesňový, fenolový, zatuchnutý, chlórový, uhorkový a pod.), intenzita a miera pachu sa hodnotí podľa šesťmiestnej stupnice. Výsledok sa vyjadruje číslicou a slovným opisom druhu pachu. Zmyslové skúšky stanovenia chuti a pachu sú potrebnou súčasťou rozboru vôd a veľmi často rozhodujú o vhodnosti vody pre daný spôsob použitia.

Hodnotenie miery pachu pitnej vody
Miera pachu Slovná charakteristika Vonkajší prejav pachu
0 nijaký pach nemožno zistiť
I veľmi slabý pach nezistí spotrebiteľ, môže ho však zistiť odborník
II slabý pach zistí spotrebiteľ, ak ho naň upozornia
III badateľný pach možno zistiť, takže môže byť príčinou nechuti k vode
IV zreteľný pach vzbudzuje pozornosť a tým aj nechuť vodu používať
V veľmi silný pach je taký silný, že sa voda stáva nevhodnou na pitie

Príklad

Zdroje pachu vody sa delia na primárne a sekundárne. Primárne zdroje pachu vody sú látky tvoriace prirodzenú súčasť vody, látky biologického pôvodu a látky obsiahnuté v splaškových a priemyselných odpadových vodách. Pach prírodných vôd môžu vyvolať látky, ktoré sú jej prirodzenou súčasťou, napr. sulfán. Pach biologického pôvodu vzniká činnosťou alebo odumieraním vodných organizmov a rastlín (napr. rias, baktérií, húb). Druh a intenzita pachu závisí od druhu organizmov a stupňa rozvoja. Príčinou pachu sú organické produkty prechádzajúce z buniek do vody. Tento pach je vo vodárenských nádržiach nežiaduci. Niektoré druhy organizmov produkujú špecifické pachy, napr. po ukorkách, pelargóniách, fialkách, rybách a pod. Sekundárny pach môže voda získať pri doprave, pri chlorácii, kedy vody obsahujúce fenoly sa chloráciou plynných chlórom menia na chlórfenoly, ktoré sa vyznačujú charakteristickým pachom.

Zdroje

Ilavský, J., Barloková, D., Biskupič, F., 2008: Chémia vody a hydrobiológia. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 304 s.