Digitálna ortofotomapa: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:digitálna ortofotomapa}} :Anglický termín: Digital orthophoto # Digitálna ortofotomapa vzniká spracovaním leteckých meračských snímok met...“) |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
:Anglický termín: [[Digital orthophoto]] | :Anglický termín: [[Digital orthophoto]] | ||
| − | + | Digitálna ortofotomapa vzniká spracovaním leteckých meračských snímok metódami digitálnej fotogrametrie. Pri tomto spracovaní dochádza k odstráneniu skreslenia spôsobeného vplyvom náklonov lietadla, ale najmä vplyvom skreslenia objektívu a prevýšenia terénu. Výsledkom je digitálna transformácia leteckej meračskej snímky zo stredového priemetu na ortogonálny, ktorá sa nazýva digitálne diferenciálne prekreslenie, pričom nové hodnoty jasu obrazových prvkov (pixlov) sa určujú na základe prevzorkovania (resampling). Ak je záujmové územie pokryté viacerými ortofotosnímkami, je potrebné vytvoriť výsledný obraz ich spájaním (mozaikovaním). Záverečnú fázu úpravy ortofotosnímky alebo ortofotomozaiky predstavuje rádiometrické vyrovnanie rozdielov spôsobených odlišnými svetelnými podmienkami pri snímaní, nečistotami ovzdušia a pod. Vo výnimočných prípadoch sa vykonáva aj retušovanie nedostatkov alebo utajovaných oblastí. Po orezaní podľa hraníc záujmového územia, resp. podľa kladu mapových listov, a po naložení polohopisných a výškopisných informácií dostávame výsledný produkt – digitálnu ortofotomapu. Digitálne ortofotosnímky a ortofotomapy sú často používané ako zdroj geografických údajov pre geografické informačné systémy (GIS). | |
==Odkazy== | ==Odkazy== | ||
Aktuálna revízia z 15:08, 17. marec 2016
- Anglický termín: Digital orthophoto
Digitálna ortofotomapa vzniká spracovaním leteckých meračských snímok metódami digitálnej fotogrametrie. Pri tomto spracovaní dochádza k odstráneniu skreslenia spôsobeného vplyvom náklonov lietadla, ale najmä vplyvom skreslenia objektívu a prevýšenia terénu. Výsledkom je digitálna transformácia leteckej meračskej snímky zo stredového priemetu na ortogonálny, ktorá sa nazýva digitálne diferenciálne prekreslenie, pričom nové hodnoty jasu obrazových prvkov (pixlov) sa určujú na základe prevzorkovania (resampling). Ak je záujmové územie pokryté viacerými ortofotosnímkami, je potrebné vytvoriť výsledný obraz ich spájaním (mozaikovaním). Záverečnú fázu úpravy ortofotosnímky alebo ortofotomozaiky predstavuje rádiometrické vyrovnanie rozdielov spôsobených odlišnými svetelnými podmienkami pri snímaní, nečistotami ovzdušia a pod. Vo výnimočných prípadoch sa vykonáva aj retušovanie nedostatkov alebo utajovaných oblastí. Po orezaní podľa hraníc záujmového územia, resp. podľa kladu mapových listov, a po naložení polohopisných a výškopisných informácií dostávame výsledný produkt – digitálnu ortofotomapu. Digitálne ortofotosnímky a ortofotomapy sú často používané ako zdroj geografických údajov pre geografické informačné systémy (GIS).
Odkazy
- Mičietová, E., Kožuch, M.: Špecializované informačné technológie v prírodovednom výskume: Geoinformačné technológie. Bratislava: ELITA, 2008. 145 s.
Digitálna ortofotomapa územia Bratislavy z roku 2003.
