Mikroskopický obraz biosestónu: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:Mikroskopický obraz biosestónu}} Pozri aj sestón, biosestón, abiosestón. Biosestón predstavuje zložku sestónu, to znamená všetk...“) |
|||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Pozri aj [[sestón]], [[biosestón]], [[abiosestón]]. | Pozri aj [[sestón]], [[biosestón]], [[abiosestón]]. | ||
| − | [[Biosestón]] predstavuje zložku sestónu, to znamená všetky živé organizmy prítomné vo vyšetrovanej vode. Metóda stanovenia mikroskopického obrazu sa používa k zisteniu akosti povrchovej a [[podzemná voda|podzemnej vody]], [[pitná voda|pitnej vody]] v priebehu úpravy a po úprave pri jej akumulácii a distribúcii. Stanovenie mikroskopického obrazu ruší väčšie množstvo suspendovaných nerozpustených látok. Metoda stanovenia mikroskopického obrazu je založená na taxonomickom určení druhov, príp. vyšších taxonomických skupín a počte týchto mikroorganizmov vo vzorkách zahustených centrifugáciou pod mikroskopom s fluorescenčnou lampou. Zisťuje sa počet jedincov či indivíduí prítomných vo vzorke a výsledkom je počet organizmov | + | [[Biosestón]] predstavuje zložku sestónu, to znamená všetky [[živé organizmy]] prítomné vo vyšetrovanej vode. Metóda stanovenia mikroskopického obrazu sa používa k zisteniu akosti povrchovej a [[podzemná voda|podzemnej vody]], [[pitná voda|pitnej vody]] v priebehu úpravy a po úprave pri jej akumulácii a distribúcii. Stanovenie mikroskopického obrazu ruší väčšie množstvo suspendovaných nerozpustených látok. Metoda stanovenia mikroskopického obrazu je založená na taxonomickom určení druhov, príp. vyšších taxonomických skupín a počte týchto mikroorganizmov vo vzorkách zahustených centrifugáciou pod mikroskopom s fluorescenčnou lampou. Zisťuje sa počet jedincov či indivíduí prítomných vo vzorke a výsledkom je počet organizmov v 1 ml vzorke vody. U zahustených vzoriek, kde nie je možné kvalifikovane stanoviť počet organizmov v 1 ml je možné použiť aj semikvantitatívny údaj o miere abundancie jednotlivých zástupcov taxonomických skupín. Mikroskopický obraz teda vyjadruje početnosť výskytu a špecifikácie mikroskopických organizmov s upresnením ich biologického stavu, t.j. rozlíšením živých a mŕtvych organizmov. |
==Príklad== | ==Príklad== | ||
Aktuálna revízia z 21:54, 25. október 2015
Pozri aj sestón, biosestón, abiosestón.
Biosestón predstavuje zložku sestónu, to znamená všetky živé organizmy prítomné vo vyšetrovanej vode. Metóda stanovenia mikroskopického obrazu sa používa k zisteniu akosti povrchovej a podzemnej vody, pitnej vody v priebehu úpravy a po úprave pri jej akumulácii a distribúcii. Stanovenie mikroskopického obrazu ruší väčšie množstvo suspendovaných nerozpustených látok. Metoda stanovenia mikroskopického obrazu je založená na taxonomickom určení druhov, príp. vyšších taxonomických skupín a počte týchto mikroorganizmov vo vzorkách zahustených centrifugáciou pod mikroskopom s fluorescenčnou lampou. Zisťuje sa počet jedincov či indivíduí prítomných vo vzorke a výsledkom je počet organizmov v 1 ml vzorke vody. U zahustených vzoriek, kde nie je možné kvalifikovane stanoviť počet organizmov v 1 ml je možné použiť aj semikvantitatívny údaj o miere abundancie jednotlivých zástupcov taxonomických skupín. Mikroskopický obraz teda vyjadruje početnosť výskytu a špecifikácie mikroskopických organizmov s upresnením ich biologického stavu, t.j. rozlíšením živých a mŕtvych organizmov.
Príklad
U vláknitých siníc (cyanobaktérie) sa používa medza veľkosti 100 µm a prekročenie tejto dĺžky sa vyjadruje ako jej násobok. U zástupcov rozsievok rodov Synedra, Asterionella, Meridion, Fragilaria a rias rodov Dinobryon, Synura, Uroglena sa udáva počet v kolóniách, u cenobiálnych zelených rias rodov Pandorina a Eudorina sa používa údaj o veľkosti plochy. Väčší zástupcovia konzumentov (napr. nálevníky, vírniky, kôrovce) sú indivíduá.
Zdroje
- Ambrožová, J., 2002: Mikroskopické praktikum z hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 183 s.
- Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
- Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s.
- Búgel, M., 1998: Využitie biologických rozborov na hodnotenie účinnosti technológie úpravy vody. Acta Montanistica Slovaca, 3 (4), 462-466.
- Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 309/2012 Z.z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie.
