Polietavý prach: Rozdiel medzi revíziami

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 2: Riadok 2:
 
:Anglický ekvivalent: [[particulate matter]]
 
:Anglický ekvivalent: [[particulate matter]]
 
[[File:pm10 obce BA.png|thumb|right|Priemerná ročná koncentrácia polietavého prachu s veľkosťou častíc pod 10 μm (PM₁₀) v obciach Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2003 až 2012.]]
 
[[File:pm10 obce BA.png|thumb|right|Priemerná ročná koncentrácia polietavého prachu s veľkosťou častíc pod 10 μm (PM₁₀) v obciach Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2003 až 2012.]]
# Polietavý prach predstavuje sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť). Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje k zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia. Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice s rozmerom nad 10 µm (PM₁₀) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm (PM₂.₅) môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie polietavého prachu PM₁₀ v ovzduší pre rok 2012 bola 40 μg/m³, limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie polietavého prachu PM₂.₅ v ovzduší pre rok 2012 bola 25 μg/m³.
+
# Polietavý prach predstavuje sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť). Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia. Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice s rozmerom nad 10 µm (PM₁₀) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm (PM₂.₅) môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie polietavého prachu PM₁₀ v ovzduší pre rok 2012 bola 40 μg/m³, limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie polietavého prachu PM₂.₅ v ovzduší pre rok 2012 bola 25 μg/m³.
  
 
==Odkazy==
 
==Odkazy==

Verzia zo dňa a času 13:42, 17. marec 2015

Anglický ekvivalent: particulate matter
Priemerná ročná koncentrácia polietavého prachu s veľkosťou častíc pod 10 μm (PM₁₀) v obciach Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2003 až 2012.
  1. Polietavý prach predstavuje sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť). Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia. Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice s rozmerom nad 10 µm (PM₁₀) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm (PM₂.₅) môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie polietavého prachu PM₁₀ v ovzduší pre rok 2012 bola 40 μg/m³, limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie polietavého prachu PM₂.₅ v ovzduší pre rok 2012 bola 25 μg/m³.

Odkazy