Mikromycéty: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:mikromycéty}} :Anglický ekvivalent: [[]] # Mikromycéty sú všetky formy mikroskopických húb. Sú to väčšinou vláknité viacbunkové organizmy.<b...“) |
|||
| (2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{DISPLAYTITLE:mikromycéty}} | {{DISPLAYTITLE:mikromycéty}} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | == | + | Anglický ekvivalent: [[micromycetes, microscopic fungi]] |
| − | + | ||
| − | + | Sú to mikroskopické huby, ktoré môžu byť jednobunkové alebo viacbunkové. Základom stielky vláknitých zástupcov je vlákno (hýfa), ktorá sa opakovane rozvetvuje a splietaním hýf vzniká mycélium. Mikroskopické huby sa vyskytujú vo všetkých biotopoch (pôda, voda, ovzdušie) a mnohé sú pôvodcami rôznych ochorení človeka, rastlín a živočíchov. Niektoré mikromycéty môžu byť toxigénne a môžu produkovať toxické látky – mykotoxíny. K najznámejším mykotoxínom patria aflatoxíny, ochratoxín A, patulín a fusáriové mykotoxíny (napr. deoxynivalenol, T-2 toxín, zearalenón). | |
| − | [[Category:SK]] | + | |
| + | Mikromycéty sa často vyskytujú v povrchových, podpovrchových aj podzemných vodách vo forme spór alebo trvalých buniek. Pri úprave vody ich prejde veľká časť do vodovodnej siete, kde sa zachytávajú na stenách potrubí. K inaktivácii spór dochádza pri aplikácii chlóru v koncentrácii 3 mg.l-1. Avšak mnohí zástupcovia (najmä producenti mykotoxínov) sú rezistentní voči účinkom chlóru. Kolonizujúce mikromycéty ovplyvňujú chuťové a pachové vlastnosti pitnej vody. Mikroskopické huby sa považujú za indikátory organického znečistenia vôd. Do vodného prostredia sa môžu dostávať najmä z odpadov z domácností, z poľnohospodárstva a zo splachov z pôdy. | ||
| + | |||
| + | Mikromycéty (stanoviteľné mikroskopicky) patria medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality [[pitná voda|pitnej vody]]. Indikačná hodnota vzťahujúca sa na hromadné zásobovanie [[pitná voda|pitnou vodou]] je 0 jedincov/ml a na individuálne zásobovanie [[pitná voda|pitnou vodou]] je 0 jedincov/ml. Pre mikroskopické pozorovanie a taxonómiu mikromycét je dôležitá znalosť niektorých morfologických charakteristík. Pri mikroskopickom spracovaní vzoriek vody sa vyskytujú ako vlákna (hýfy), ktoré sú hyalinné alebo sfarbené dohneda. Kvasinky sú pozorovateľné ako oválne pučiace bunky, ktoré sa často spájajú do pseudomycélií. Možné je pozorovať aj rozmnožovacie útvary mikromycét – konídie. | ||
| + | |||
| + | ==Príklad== | ||
| + | V povrchových aj v odpadových vodách sa vyskytujú skupiny húb Chytridiomycota, Oomycota, vodné hýfomycéty (Fungi imperfecti) a tiež pôdne mikroskopické huby (napr. druhy rodov Aspergillus, Penicillium, Alternaria, Acremonium a i.). | ||
| + | |||
| + | ==Zdroje== | ||
| + | # Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiológia. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s. | ||
| + | # Betina, V., 1990: Mykotoxíny: chémia, biológia, ekológia. Alfa, Bratislava, 286 s. | ||
| + | # Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s. | ||
| + | # Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. | ||
| + | # Říhová Ambrožová, J., 2014: Atlas mikroorganismů. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 81 s. | ||
| + | # Šimonovičová, A., Piecková, E., Ferianc, P., Hanajík, P., Horváth, R., 2013: Environmentálna mikrobiológia. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava. | ||
| + | [[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]][[Category:Environmentálne indikátory]] | ||
| + | |||
| + | <gallery mode='traditional'> | ||
| + | Image:uvz_o_voda_mo.png|''Kvalita pitnej vody podľa ukazovateľa mŕtve organizmy za obce v roku 2013.'' | ||
| + | Image:PV_MO.png|''Kvalita pitnej vody odberných miest Bratislavského kraja podľa ukazovateľa mŕtve organizmy v roku 2013.'' | ||
| + | </gallery> | ||
| + | [[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]] | ||
Aktuálna revízia z 22:24, 25. október 2015
Anglický ekvivalent: micromycetes, microscopic fungi
Sú to mikroskopické huby, ktoré môžu byť jednobunkové alebo viacbunkové. Základom stielky vláknitých zástupcov je vlákno (hýfa), ktorá sa opakovane rozvetvuje a splietaním hýf vzniká mycélium. Mikroskopické huby sa vyskytujú vo všetkých biotopoch (pôda, voda, ovzdušie) a mnohé sú pôvodcami rôznych ochorení človeka, rastlín a živočíchov. Niektoré mikromycéty môžu byť toxigénne a môžu produkovať toxické látky – mykotoxíny. K najznámejším mykotoxínom patria aflatoxíny, ochratoxín A, patulín a fusáriové mykotoxíny (napr. deoxynivalenol, T-2 toxín, zearalenón).
Mikromycéty sa často vyskytujú v povrchových, podpovrchových aj podzemných vodách vo forme spór alebo trvalých buniek. Pri úprave vody ich prejde veľká časť do vodovodnej siete, kde sa zachytávajú na stenách potrubí. K inaktivácii spór dochádza pri aplikácii chlóru v koncentrácii 3 mg.l-1. Avšak mnohí zástupcovia (najmä producenti mykotoxínov) sú rezistentní voči účinkom chlóru. Kolonizujúce mikromycéty ovplyvňujú chuťové a pachové vlastnosti pitnej vody. Mikroskopické huby sa považujú za indikátory organického znečistenia vôd. Do vodného prostredia sa môžu dostávať najmä z odpadov z domácností, z poľnohospodárstva a zo splachov z pôdy.
Mikromycéty (stanoviteľné mikroskopicky) patria medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody. Indikačná hodnota vzťahujúca sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou je 0 jedincov/ml a na individuálne zásobovanie pitnou vodou je 0 jedincov/ml. Pre mikroskopické pozorovanie a taxonómiu mikromycét je dôležitá znalosť niektorých morfologických charakteristík. Pri mikroskopickom spracovaní vzoriek vody sa vyskytujú ako vlákna (hýfy), ktoré sú hyalinné alebo sfarbené dohneda. Kvasinky sú pozorovateľné ako oválne pučiace bunky, ktoré sa často spájajú do pseudomycélií. Možné je pozorovať aj rozmnožovacie útvary mikromycét – konídie.
Príklad
V povrchových aj v odpadových vodách sa vyskytujú skupiny húb Chytridiomycota, Oomycota, vodné hýfomycéty (Fungi imperfecti) a tiež pôdne mikroskopické huby (napr. druhy rodov Aspergillus, Penicillium, Alternaria, Acremonium a i.).
Zdroje
- Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiológia. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
- Betina, V., 1990: Mykotoxíny: chémia, biológia, ekológia. Alfa, Bratislava, 286 s.
- Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
- Říhová Ambrožová, J., 2014: Atlas mikroorganismů. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 81 s.
- Šimonovičová, A., Piecková, E., Ferianc, P., Hanajík, P., Horváth, R., 2013: Environmentálna mikrobiológia. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava.
Kvalita pitnej vody podľa ukazovateľa mŕtve organizmy za obce v roku 2013.
Kvalita pitnej vody odberných miest Bratislavského kraja podľa ukazovateľa mŕtve organizmy v roku 2013.
