Bičíkovce: Rozdiel medzi revíziami

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie
d
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{DISPLAYTITLE:bičíkovce}}
 
{{DISPLAYTITLE:bičíkovce}}
  
−
Anglický termín: [[flagellates]]
+
Anglický termín: ''[[flagellates]]''
  
−
Latinský termín: [[flagellata]], [[mastigophora]]
+
Latinský termín: ''[[flagellata]]'', ''[[mastigophora]]''
  
 
==Význam==
 
==Význam==
Riadok 11: Riadok 11:
 
==Príklad==
 
==Príklad==
  
−
K živočíšnym bičíkovcom bez plastidov (bezfarebné bičíkovce) patria napr. druhy rodov Leishmania (patria sem pôvodcovia leišmaniózy, ktorá sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach), Trypanosoma (patria sem napr. druhy spôsobujúce chronickú spavú nemoc v západnej a strednej Afrike alebo Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike), Trichomonas (napr. T. vaginalis je pôvodcom pohlavnej choroby) a Giardia. Bičíkovec G. intestinalis (syn. G. lamblia) žijúci v tenkom čreve človeka je jedným z najčastejších črevných parazitov človeka. Vyvoláva ochorenie nazývané giardióza, ktoré sa prejavuje hnačkami, bolesťami brucha, slabosťou, niekedy môže zapríčiniť i smrť. Ochorenie je rozšírené na celom svete, vyskytuje sa však najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Giardie sú aj pôvodcami chronického kataru čreva s občasnými hnačkami, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo rokov. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, pitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Na vyvolanie infekcie stačí 3-10 cýst na 100 litrov vody. Cysty giardií sú značne rezistentné a vo vode prežívajú dlhú dobu. Odstraňovanie giardií pri úprave vody sa uskutočňuje koaguláciou a filtráciou, ktorými sa odstránia cysty až s 99,8 % účinnosťou. Chlorácia, ozonizácia a UV žiarenie nie sú príliš účinné pri odstraňovaní cýst giardií z vôd.
+
K živočíšnym bičíkovcom bez plastidov (bezfarebné bičíkovce) patria napr. druhy rodov ''Leishmania'' (patria sem pôvodcovia leišmaniózy, ktorá sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach), ''Trypanosoma'' (patria sem napr. druhy spôsobujúce chronickú spavú nemoc v západnej a strednej Afrike alebo Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike), ''Trichomonas'' (napr. ''T. vaginalis'' je pôvodcom pohlavnej choroby) a ''Giardia''. Bičíkovec ''G. intestinalis'' (syn. ''G. lamblia'') žijúci v tenkom čreve človeka je jedným z najčastejších črevných parazitov človeka. Vyvoláva ochorenie nazývané giardióza, ktoré sa prejavuje hnačkami, bolesťami brucha, slabosťou, niekedy môže zapríčiniť i smrť. Ochorenie je rozšírené na celom svete, vyskytuje sa však najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Giardie sú aj pôvodcami chronického kataru čreva s občasnými hnačkami, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo rokov. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, pitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Na vyvolanie infekcie stačí 3-10 cýst na 100 litrov vody. Cysty giardií sú značne rezistentné a vo vode prežívajú dlhú dobu. Odstraňovanie giardií pri úprave vody sa uskutočňuje koaguláciou a filtráciou, ktorými sa odstránia cysty až s 99,8 % účinnosťou. Chlorácia, ozonizácia a UV žiarenie nie sú príliš účinné pri odstraňovaní cýst giardií z vôd.
  
 
==Zdroje==
 
==Zdroje==
Riadok 18: Riadok 18:
 
# Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
 
# Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
 
# Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
 
# Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
−
# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
+
# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků ''Cryptosporidium'' a ''Giardia''. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
 
# Kořínková, K., 2006: Obecná parazitologie. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 88 s.
 
# Kořínková, K., 2006: Obecná parazitologie. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 88 s.
−
# Letková, V., Goldová, M., Kočišová, A., 2010: Základy protozoológie. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiaciach, Košice, 103 s.  
+
# Letková, V., Goldová, M., Kočišová, A., 2010: Základy protozoológie. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice, 103 s.  
 
# Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
 
# Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
 
# Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
 
# Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
Riadok 26: Riadok 26:
 
# Petrovičová, A., 1996: Chovanie ľudských patogénnych mikroorganizmov pri dezinfekcii vody. Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou [AQUA 96], s. 66-69.
 
# Petrovičová, A., 1996: Chovanie ľudských patogénnych mikroorganizmov pri dezinfekcii vody. Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou [AQUA 96], s. 66-69.
 
# Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
 
# Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
−
# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
+
# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: ''Cryptosporidium'', ''Giardia'', ''Cyclospora'', ''Entamoeba histolytica'', ''Toxoplasma gondii'' and pathogenic free-living amoebe (''Acanthamoeba'' spp. and ''Naegleria fowleri'') as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
 
# Volf, P., Horák, P., 2007: Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, 318 s.
 
# Volf, P., Horák, P., 2007: Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, 318 s.
 
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
 
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
  
 
[[Category:SK]][[Category:MedicínaSK]][[Category:Zdravotné indikátory]]
 
[[Category:SK]][[Category:MedicínaSK]][[Category:Zdravotné indikátory]]

Aktuálna revízia z 20:40, 15. október 2015


Anglický termín: flagellates

Latinský termín: flagellata, mastigophora

Význam

Bičíkovce sú jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov s jedným alebo viacerými bičíkmi, pomocou ktorých sa pohybujú. Rozmnožujú sa nepohlavne pozdĺžnym delením a niektoré vytvárajú cysty na ochranu pred negatívnymi vplyvmi prostredia. Do tejto skupiny patria rastlinné (s plastidmi alebo bez plastidov – farebné aj bezfarebné) a živočíšne bičíkovce (bez plastidov - bezfarebné), ktoré nie sú vzájomne príbuzné – ich spoločným znakom je len prítomnosť bičíkov. K parazitárnym bezfarebným bičíkovcom patria leišmánie, trypanozómy, giardie, trichomonády a iné. Mnohé z nich patria k patogénom fekálneho znečistenia. Pozri aj bezfarebné bičíkovce a parazitické patogénne prvoky.

Príklad

K živočíšnym bičíkovcom bez plastidov (bezfarebné bičíkovce) patria napr. druhy rodov Leishmania (patria sem pôvodcovia leišmaniózy, ktorá sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach), Trypanosoma (patria sem napr. druhy spôsobujúce chronickú spavú nemoc v západnej a strednej Afrike alebo Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike), Trichomonas (napr. T. vaginalis je pôvodcom pohlavnej choroby) a Giardia. Bičíkovec G. intestinalis (syn. G. lamblia) žijúci v tenkom čreve človeka je jedným z najčastejších črevných parazitov človeka. Vyvoláva ochorenie nazývané giardióza, ktoré sa prejavuje hnačkami, bolesťami brucha, slabosťou, niekedy môže zapríčiniť i smrť. Ochorenie je rozšírené na celom svete, vyskytuje sa však najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Giardie sú aj pôvodcami chronického kataru čreva s občasnými hnačkami, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo rokov. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, pitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Na vyvolanie infekcie stačí 3-10 cýst na 100 litrov vody. Cysty giardií sú značne rezistentné a vo vode prežívajú dlhú dobu. Odstraňovanie giardií pri úprave vody sa uskutočňuje koaguláciou a filtráciou, ktorými sa odstránia cysty až s 99,8 % účinnosťou. Chlorácia, ozonizácia a UV žiarenie nie sú príliš účinné pri odstraňovaní cýst giardií z vôd.

Zdroje

  1. Ali, S.A., Hill, D.R., 2003: Giardia intestinalis. Current Opinion in Infectious Diseases 16, s. 453-460.
  2. Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
  3. Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
  4. Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
  5. Kořínková, K., 2006: Obecná parazitologie. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 88 s.
  6. Letková, V., Goldová, M., Kočišová, A., 2010: Základy protozoológie. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice, 103 s.
  7. Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
  8. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  9. Ondriska, F., 2012: Lexikón lekárskej parazitológie.
  10.  Petrovičová, A., 1996: Chovanie ľudských patogénnych mikroorganizmov pri dezinfekcii vody. Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou [AQUA 96], s. 66-69.
  11.  Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
  12. Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
  13.  Volf, P., Horák, P., 2007: Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, 318 s.
  14. Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
Zdroj: „https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Bičíkovce&oldid=1128“