Parazitické patogénne prvoky - História úprav

Vrut na 19:53, 15. október 2015

2015-10-15T19:53:31Z

Vrut na 19:52, 15. október 2015

2015-10-15T19:52:48Z

Vrut: Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:Parazitické patogénne prvoky}} Anglický ekvivalent: pathogenic protozoan parasites ==Význam== Parazitické patogénne prvoky sú jednobunkové o...“

2015-10-15T19:24:08Z

Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:Parazitické patogénne prvoky}} Anglický ekvivalent: pathogenic protozoan parasites ==Význam== Parazitické patogénne prvoky sú jednobunkové o...“

Nová stránka

{{DISPLAYTITLE:Parazitické patogénne prvoky}}

Anglický ekvivalent: [[pathogenic protozoan parasites]]

==Význam==
Parazitické patogénne prvoky sú jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov. Medzi parazitárne prvoky patria niektoré bičíkovce (pozri aj [[bičíkovce]] a [[bezfarebné bičíkovce]]), koreňonožce, výtrusovce a nálevníky.

==Príklad==
K parazitickým bičíkovcom (lat. Flagellata, Mastigophora) patria napr. leišmánie, trypanozómy, giardie a trichomonády. K parazitickým koreňonožcom (lat. Sarcodina, Rhizopoda) patria améby, ktoré sa pohybujú prelievaním cytoplazmy (amébovitý pohyb) a tvoria odolné cysty. Patrí sem napr. Entamoeba histolytica, ale i druhy rodov Naegleria a Hartmanella, ktoré sú pôvodcami meningoencefalitídy, ktorá môže spôsobiť i smrť človeka. E. histolytica parazituje v hrubom čreve človeka, vyvoláva [[dyzentéria|dyzentériu]] (amebiázu) a vyskytuje sa v tropických a subtropických krajinách. Ochorenie sa prejavuje krvavými hnačkami, celkovým vysilením a môže končiť smrťou. Prenáša sa kontaminovanou vodou a potravou. K parazitickým výtrusovcom (Apicomplexa, Sporozoa) patria kokcídie – plazmódie (druhy rodu Plasmodium vyvolávajúce maláriu u človeka) a toxoplazmy (Toxoplasma gondii vyvolávajúca u človeka [[toxoplazmóza|toxoplazmózu]]). K parazitickým výtrusovcom patria aj druhy rodu Cryptosporidium vyvolávajúce ochorenie kryptosporidióza. Infekcia druhmi rodu Cryprosporidium spôsobuje ochorenia tráviaceho traktu, ktoré sú veľmi vážne najmä u ľudí s imunitnou nedostatočnosťou. Patrí sem C. hominis, ktorý je pre človeka vysoko patogénny, je pôvodcom epidémií z vody, avšak výskyt v strednej Európe je vzácny (výskyt bol potvrdený aj na Slovensku). Najlepšie preskúmaným druhom je C. parvum, patrí k jednému z najčastejších patogénov, ktoré vyvolávajú hnačkovité ochorenia u človeka. Na Slovenku sa vyskytuje často. Aj ďalšie druhy rodu Cryptosporidium predstavujú zdravotné riziko pre človeka. Človek sa infikuje požitím odolných cýst C. parvum z vody alebo kontaminovanej potravy. Infekčná dávka sa pohybuje od 1 do 100 cýst. Medzi parazitické výtrusovce patrí aj Cyclospora cayetanensis. Človek sa infikuje požitím cýst v potrave (najčastejšie v zelenine a ovocí) a vo vode. Ochorenie sa nazýva cyklosporóza a prejavuje sa nauzeou, vracaním, hnačkami. Vyskytuje sa najmä v trópoch a subtrópoch, ale býva diagnostikovaná aj v strednej Európe. Najväčším prvokom, ktorý parazituje u človeka je nálevník (Ciliophora) Balantidium coli, ktorý môže vyvolať u človeka vážne ochorenie hrubého čreva (balantidiózu), ktorá sa prejavuje hnačkami a vznikom vredov v črevnej sliznici (podobne ako E. histolytica).

==Zdroje==
# Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
# Dolejš, P., Ditrich, O., Machula, T., Kalousková, N., Püzová, G., 1999: Odstraňovaní Cryptosporidium parvum a Giardia intestinalis při úpravě pitných vod. Sborník semináře Aktuální otázky vodárenské biologie, s. 78-82.
# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
# Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
# Ondriska, F., 2012: Lexikón lekárskej parazitológie.
# Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
# Velická, Z., Tóthová, L., Mogoňová, E., 2007: Sledovanie výskytu Cryptosporidium parvum, Giardia lamblia a Clostridium perfringens vo vybraných nádržiach a skupinovom vodovode na Slovensku. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), 15, 1, s. 90-99.
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
[[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]]

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 19:53, 15. október 2015
Riadok 1:		Riadok 1:
−	{{DISPLAYTITLE:~~Parazitické~~ patogénne prvoky}}	+	{{DISPLAYTITLE:parazitické patogénne prvoky}}

	Anglický ekvivalent: [[pathogenic protozoan parasites]]		Anglický ekvivalent: [[pathogenic protozoan parasites]]

@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 ==Príklad==
-K parazitickým bičíkovcom (lat. Flagellata, Mastigophora) patria napr. leišmánie, trypanozómy, giardie a trichomonády. K parazitickým koreňonožcom (lat. Sarcodina, Rhizopoda) patria améby, ktoré sa pohybujú prelievaním cytoplazmy (amébovitý pohyb) a tvoria odolné cysty. Patrí sem napr. Entamoeba histolytica, ale i druhy rodov Naegleria a Hartmanella, ktoré sú pôvodcami meningoencefalitídy, ktorá môže spôsobiť i smrť človeka. E. histolytica parazituje v hrubom čreve človeka, vyvoláva [[dyzentéria|dyzentériu]] (amebiázu) a vyskytuje sa v tropických a subtropických krajinách. Ochorenie sa prejavuje krvavými hnačkami, celkovým vysilením a môže končiť smrťou. Prenáša sa kontaminovanou vodou a potravou. K parazitickým výtrusovcom (Apicomplexa, Sporozoa) patria kokcídie – plazmódie (druhy rodu Plasmodium vyvolávajúce maláriu u človeka) a toxoplazmy (Toxoplasma gondii vyvolávajúca u človeka  [[toxoplazmóza|toxoplazmózu]]). K parazitickým výtrusovcom patria aj druhy rodu Cryptosporidium vyvolávajúce ochorenie kryptosporidióza. Infekcia druhmi rodu Cryprosporidium spôsobuje ochorenia tráviaceho traktu, ktoré sú veľmi vážne najmä u ľudí s imunitnou nedostatočnosťou. Patrí sem C. hominis, ktorý je pre človeka vysoko patogénny, je pôvodcom epidémií z vody, avšak výskyt v strednej Európe je vzácny (výskyt bol potvrdený aj na Slovensku). Najlepšie preskúmaným druhom je C. parvum, patrí k jednému z najčastejších patogénov, ktoré vyvolávajú hnačkovité ochorenia u človeka. Na Slovenku sa vyskytuje často. Aj ďalšie druhy rodu Cryptosporidium predstavujú zdravotné riziko pre človeka. Človek sa infikuje požitím odolných cýst C. parvum z vody alebo kontaminovanej potravy. Infekčná dávka sa pohybuje od 1 do 100 cýst. Medzi parazitické výtrusovce patrí aj Cyclospora cayetanensis. Človek sa infikuje požitím cýst v potrave (najčastejšie v zelenine a ovocí) a vo vode. Ochorenie sa nazýva cyklosporóza a prejavuje sa nauzeou, vracaním, hnačkami. Vyskytuje sa najmä v trópoch a subtrópoch, ale býva diagnostikovaná aj v strednej Európe. Najväčším prvokom, ktorý parazituje u človeka je nálevník (Ciliophora) Balantidium coli, ktorý môže vyvolať u človeka vážne ochorenie hrubého čreva (balantidiózu), ktorá sa prejavuje hnačkami a vznikom vredov v črevnej sliznici (podobne ako E. histolytica).
+K parazitickým bičíkovcom (lat. ''Flagellata'', ''Mastigophora'') patria napr. leišmánie, trypanozómy, giardie a trichomonády. K parazitickým koreňonožcom (lat. ''Sarcodina'', ''Rhizopoda'') patria améby, ktoré sa pohybujú prelievaním cytoplazmy (amébovitý pohyb) a tvoria odolné cysty. Patrí sem napr. ''Entamoeba histolytica'', ale i druhy rodov ''Naegleria'' a ''Hartmanella'', ktoré sú pôvodcami meningoencefalitídy, ktorá môže spôsobiť i smrť človeka. ''E. histolytica'' parazituje v hrubom čreve človeka, vyvoláva [[dyzentéria|dyzentériu]] (amebiázu) a vyskytuje sa v tropických a subtropických krajinách. Ochorenie sa prejavuje krvavými hnačkami, celkovým vysilením a môže končiť smrťou. Prenáša sa kontaminovanou vodou a potravou. K parazitickým výtrusovcom (''Apicomplexa'', ''Sporozoa'') patria kokcídie – plazmódie (druhy rodu ''Plasmodium'' vyvolávajúce maláriu u človeka) a toxoplazmy (''Toxoplasma gondii'' vyvolávajúca u človeka  [[toxoplazmóza|toxoplazmózu]]). K parazitickým výtrusovcom patria aj druhy rodu ''Cryptosporidium'' vyvolávajúce ochorenie kryptosporidióza. Infekcia druhmi rodu ''Cryprosporidium'' spôsobuje ochorenia tráviaceho traktu, ktoré sú veľmi vážne najmä u ľudí s imunitnou nedostatočnosťou. Patrí sem ''C. hominis'', ktorý je pre človeka vysoko patogénny, je pôvodcom epidémií z vody, avšak výskyt v strednej Európe je vzácny (výskyt bol potvrdený aj na Slovensku). Najlepšie preskúmaným druhom je ''C. parvum'', patrí k jednému z najčastejších patogénov, ktoré vyvolávajú hnačkovité ochorenia u človeka. Na Slovenku sa vyskytuje často. Aj ďalšie druhy rodu ''Cryptosporidium'' predstavujú zdravotné riziko pre človeka. Človek sa infikuje požitím odolných cýst ''C. parvum'' z vody alebo kontaminovanej potravy. Infekčná dávka sa pohybuje od 1 do 100 cýst. Medzi parazitické výtrusovce patrí aj  ''Cyclospora cayetanensis''. Človek sa infikuje požitím cýst v potrave (najčastejšie v zelenine a ovocí) a vo vode. Ochorenie sa nazýva cyklosporóza a prejavuje sa nauzeou, vracaním, hnačkami. Vyskytuje sa najmä v trópoch a subtrópoch, ale býva diagnostikovaná aj v strednej Európe. Najväčším prvokom, ktorý parazituje u človeka je nálevník (''Ciliophora'') ''Balantidium coli'', ktorý môže vyvolať u človeka vážne ochorenie hrubého čreva (balantidiózu), ktorá sa prejavuje hnačkami a vznikom vredov v črevnej sliznici (podobne ako ''E. histolytica'').
 ==Zdroje==
 # Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
-# Dolejš, P., Ditrich, O., Machula, T., Kalousková, N., Püzová, G., 1999: Odstraňovaní Cryptosporidium parvum a Giardia intestinalis při úpravě pitných vod. Sborník semináře Aktuální otázky vodárenské biologie, s. 78-82.
+# Dolejš, P., Ditrich, O., Machula, T., Kalousková, N., Püzová, G., 1999: Odstraňovaní ''Cryptosporidium parvum'' a ''Giardia intestinalis'' při úpravě pitných vod. Sborník semináře Aktuální otázky vodárenské biologie, s. 78-82.
-# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
+# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků ''Cryptosporidium'' a ''Giardia''. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
 # Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
 # Ondriska, F., 2012: Lexikón lekárskej parazitológie.
 # Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
-# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
+# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: ''Cryptosporidium'', ''Giardia'', ''Cyclospora'', ''Entamoeba histolytica'', ''Toxoplasma gondii'' and pathogenic free-living amoebe (''Acanthamoeba'' spp. and ''Naegleria fowleri'') as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
-# Velická, Z., Tóthová, L., Mogoňová, E., 2007: Sledovanie výskytu Cryptosporidium parvum, Giardia lamblia a Clostridium perfringens vo vybraných nádržiach a skupinovom vodovode na Slovensku. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), 15, 1, s. 90-99.
+# Velická, Z., Tóthová, L., Mogoňová, E., 2007: Sledovanie výskytu ''Cryptosporidium parvum'', ''Giardia lamblia'' a ''Clostridium perfringens'' vo vybraných nádržiach a skupinovom vodovode na Slovensku. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), 15, 1, s. 90-99.
 # Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
 [[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]]