<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="sk">
	<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Cyanobakt%C3%A9rie</id>
	<title>Cyanobaktérie - História úprav</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Cyanobakt%C3%A9rie"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;action=history"/>
	<updated>2026-04-09T03:27:34Z</updated>
	<subtitle>História úprav pre túto stránku na wiki</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.31.1</generator>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1220&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 10:45, 5. november 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1220&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-11-05T10:45:09Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 10:45, 5. november 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l9&quot; &gt;Riadok 9:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 9:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy ''Aphanizomenon flos-aquae'', ''Microcystis aeruginosa'', ''Anabaena flos-aquae''). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy ''Aphanizomenon flos-aquae'', ''Microcystis aeruginosa'', ''Anabaena flos-aquae''). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Medzná hodnota]] ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny „cyanobaktérie“ je 100 000 buniek/ml.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Medzná hodnota]] ukazovateľa kvality vody na &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[prírodné kúpalisko|&lt;/ins&gt;prírodnom kúpalisku&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;počas kúpacej sezóny „cyanobaktérie“ je 100 000 buniek/ml.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Príklad==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Príklad==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Medzi cyanobaktérie zaraďujeme napr. druhy rodov ''Microcystis'', ''Gomphosphaeria'', ''Anabaena'', ''Aphanizomenon'', ''Oscillatoria'', rody, ktoré sa podieľajú na vodnom kvete. Vo vodách rybníkov, prírodných kúpalísk a jazerách sa na tvorbe vodného kvetu podieľajú okrem vyššie uvedených rodov aj rod ''Lyngbya''. Na zabránenie vzniku vodného kvetu sa aplikujú algicídne chemické prostriedky, napr. hydroxid vápenatý, chlórnan sodný, síran meďnatý, chlorid železitý, síran železitý.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Medzi cyanobaktérie zaraďujeme napr. druhy rodov ''Microcystis'', ''Gomphosphaeria'', ''Anabaena'', ''Aphanizomenon'', ''Oscillatoria'', rody, ktoré sa podieľajú na vodnom kvete. Vo vodách rybníkov, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[prírodné kúpalisko|&lt;/ins&gt;prírodných kúpalísk&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;a jazerách sa na tvorbe vodného kvetu podieľajú okrem vyššie uvedených rodov aj rod ''Lyngbya''. Na zabránenie vzniku vodného kvetu sa aplikujú algicídne chemické prostriedky, napr. hydroxid vápenatý, chlórnan sodný, síran meďnatý, chlorid železitý, síran železitý.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Zdroj==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Zdroj==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1219&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 10:37, 5. november 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1219&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-11-05T10:37:18Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 10:37, 5. november 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l3&quot; &gt;Riadok 3:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 3:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;:Englický termín: [[cyanobacteria]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;:Englický termín: [[cyanobacteria]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cyanobaktérie (lat. Cyanophyta, Cyanobacteria) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov ''Anabaena'', ''Noctoc'') sú schopné fixovať dusík z ovzdušia. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cyanobaktérie (lat. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Cyanophyta&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Cyanobacteria&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Oxyphotobacteria&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov ''Anabaena'', ''Noctoc'') sú schopné fixovať dusík z ovzdušia. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj v extrémnych podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj v extrémnych podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l9&quot; &gt;Riadok 9:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 9:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy ''Aphanizomenon flos-aquae'', ''Microcystis aeruginosa'', ''Anabaena flos-aquae''). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy ''Aphanizomenon flos-aquae'', ''Microcystis aeruginosa'', ''Anabaena flos-aquae''). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Medzná hodnota]] ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;quot;cyanobaktérie&amp;quot; &lt;/del&gt;je 100 000 buniek/ml.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Medzná hodnota]] ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;„cyanobaktérie“ &lt;/ins&gt;je 100 000 buniek/ml.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Príklad==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Príklad==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1218&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 10:34, 5. november 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1218&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-11-05T10:34:21Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 10:34, 5. november 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l5&quot; &gt;Riadok 5:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 5:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cyanobaktérie (lat. Cyanophyta, Cyanobacteria) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov ''Anabaena'', ''Noctoc'') sú schopné fixovať dusík z ovzdušia. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cyanobaktérie (lat. Cyanophyta, Cyanobacteria) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov ''Anabaena'', ''Noctoc'') sú schopné fixovať dusík z ovzdušia. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;v extrémnych &lt;/del&gt;podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;v extrémnych &lt;/ins&gt;podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy ''Aphanizomenon flos-aquae'', ''Microcystis aeruginosa'', ''Anabaena flos-aquae''). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy ''Aphanizomenon flos-aquae'', ''Microcystis aeruginosa'', ''Anabaena flos-aquae''). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1217&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 10:24, 5. november 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1217&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-11-05T10:24:56Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 10:24, 5. november 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l3&quot; &gt;Riadok 3:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 3:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;:Englický termín: [[cyanobacteria]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;:Englický termín: [[cyanobacteria]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cyanobaktérie (lat. Cyanophyta, Cyanobacteria) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov Anabaena, Noctoc) sú schopné fixovať dusík z ovzdušia. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cyanobaktérie (lat. Cyanophyta, Cyanobacteria) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Anabaena&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Noctoc&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;) sú schopné fixovať dusík z ovzdušia. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj v extrémnych podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj v extrémnych podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy Aphanizomenon flos-aquae, Microcystis aeruginosa, Anabaena flos-aquae). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Aphanizomenon flos-aquae&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Microcystis aeruginosa&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Anabaena flos-aquae&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Medzná hodnota ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny &amp;quot;cyanobaktérie&amp;quot; je 100 000 buniek/ml.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;Medzná hodnota&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny &amp;quot;cyanobaktérie&amp;quot; je 100 000 buniek/ml.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Príklad==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Príklad==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Medzi cyanobaktérie zaraďujeme napr. druhy rodov Microcystis, Gomphosphaeria, Anabaena, Aphanizomenon, Oscillatoria, rody, ktoré sa podieľajú na vodnom kvete. Vo vodách rybníkov, prírodných kúpalísk a jazerách sa na tvorbe vodného kvetu podieľajú okrem vyššie uvedených rodov aj rod Lyngbya. Na zabránenie vzniku vodného kvetu sa aplikujú algicídne chemické prostriedky, napr. hydroxid vápenatý, chlórnan sodný, síran meďnatý, chlorid železitý, síran železitý.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Medzi cyanobaktérie zaraďujeme napr. druhy rodov &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Microcystis&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Gomphosphaeria&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Anabaena&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Aphanizomenon&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Oscillatoria&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;, rody, ktoré sa podieľajú na vodnom kvete. Vo vodách rybníkov, prírodných kúpalísk a jazerách sa na tvorbe vodného kvetu podieľajú okrem vyššie uvedených rodov aj rod &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;Lyngbya&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;. Na zabránenie vzniku vodného kvetu sa aplikujú algicídne chemické prostriedky, napr. hydroxid vápenatý, chlórnan sodný, síran meďnatý, chlorid železitý, síran železitý.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Zdroj==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Zdroj==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1216&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 09:53, 5. november 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1216&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-11-05T09:53:49Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 09:53, 5. november 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot; &gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;{{DISPLAYTITLE:cyanobaktérie}}&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;{{DISPLAYTITLE:cyanobaktérie}}&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;:Synonymum: [[sinice]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;:Englický termín: [[cyanobacteria]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;# Sinice &lt;/del&gt;(lat. Cyanophyta &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;alebo Cyanophyceae&lt;/del&gt;) alebo &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;cyanobaktérie (lat&lt;/del&gt;. &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Cyanobacteria) sú skupina baktérií schopných produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy podobne ako rastliny&lt;/del&gt;. Sú &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;to gramnegatívne&lt;/del&gt;, &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;jednoduché, prokaryotické, fototrofné &lt;/del&gt;organizmy&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;. Slovenský názov tejto skupiny pochádza zo slova sinný, čiže modrý. Staršie sa označovali ako modrozelené riasy napriek ich prokaryotickej povahe, ktorá ich približuje viac k baktériám ako k rastlinám. &amp;lt;br&amp;gt;V stojacich &lt;/del&gt;a &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;mierne tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Sinice sú významnými primárnymi [[producenty|producentami]] a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov&lt;/del&gt;. &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Planktónové &lt;/del&gt;druhy &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;pri masovom premnožení tvoria vodný kvet, voľným okom viditeľný v podobe drobných zrnkovitých zhlukov &lt;/del&gt;(&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Microcystis&lt;/del&gt;, &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Gomphosphaeria, Anabea&lt;/del&gt;)&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, krátkych ihlicovitých kolónií (Aphanizomenon) alebo vláken (Oscillatoria). „Vodný kvet“ sa tvorí ako dôsledok zvýšenia obsahu organických a anorganických látok vo vode, najmä fosfátov&lt;/del&gt;. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Cyanobaktérie &lt;/ins&gt;(lat. Cyanophyta&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, Cyanobacteria&lt;/ins&gt;) &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia &lt;/ins&gt;alebo &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;fykológia&lt;/ins&gt;. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom&lt;/ins&gt;. Sú &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;fotosynteticky aktívne&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné &lt;/ins&gt;organizmy &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;v pôde &lt;/ins&gt;a &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;vo vode&lt;/ins&gt;. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Viaceré &lt;/ins&gt;druhy (&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;napr. z rodov Anabaena&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Noctoc&lt;/ins&gt;) &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sú schopné fixovať dusík z ovzdušia&lt;/ins&gt;. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Odkazy&lt;/del&gt;==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj v extrémnych podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;* &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[http&lt;/del&gt;:/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;/sk&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wikipedia&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;org/wiki/Sinice Wikpedia&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;org&lt;/del&gt;: &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Sinice]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy Aphanizomenon flos-aquae, Microcystis aeruginosa, Anabaena flos-aquae). &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Medzná hodnota ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny &amp;quot;cyanobaktérie&amp;quot; je 100 000 buniek/ml.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Príklad==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Medzi cyanobaktérie zaraďujeme napr. druhy rodov Microcystis, Gomphosphaeria, Anabaena, Aphanizomenon, Oscillatoria, rody, ktoré sa podieľajú na vodnom kvete. Vo vodách rybníkov, prírodných kúpalísk a jazerách sa na tvorbe vodného kvetu podieľajú okrem vyššie uvedených rodov aj rod Lyngbya. Na zabránenie vzniku vodného kvetu sa aplikujú algicídne chemické prostriedky, napr. hydroxid vápenatý, chlórnan sodný, síran meďnatý, chlorid železitý, síran železitý.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Zdroj&lt;/ins&gt;==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;* &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Kalina, T., Váňa, J., 2005&lt;/ins&gt;: &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Sinice, řasy, houby, mechorosty a podobné organismy v současné biologii. Univerzita Karlova v Praze, Praha, 608 s.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* Peciar, V., Červenka, M., Hindák, F., 1984: Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. SPN, Bratislava, 584 s.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* Pumann, P., Duras, J., 2014: Atlas makroskopických jevů spojených s výskytem vodních květů sinic a dalších organismů v přírodních koupacích vodách. Státní zdravotní ústav, Praha, 87 s.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 308&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;2012 Z.z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* Záhorovská, E., Hindák, F&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, Javorčíková, D&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, Pišút, I&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, 1998&lt;/ins&gt;: &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Systém a evolúcia nižších rastlín. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 232 s.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1158&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 19:45, 25. október 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1158&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-10-25T19:45:38Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 19:45, 25. október 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot; &gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;{{DISPLAYTITLE:cyanobaktérie}}&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;{{DISPLAYTITLE:cyanobaktérie}}&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;# Sinice (lat. Cyanophyta alebo Cyanophyceae) alebo cyanobaktérie (lat. Cyanobacteria) sú skupina baktérií schopných produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy podobne ako rastliny. Sú to gramnegatívne, jednoduché, prokaryotické, fototrofné organizmy. Slovenský názov tejto skupiny pochádza zo slova sinný, čiže modrý. Staršie sa označovali ako modrozelené riasy napriek ich prokaryotickej povahe, ktorá ich približuje viac k baktériám ako k rastlinám. &amp;lt;br&amp;gt;V stojacich a mierne tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Sinice sú významnými primárnymi producentami a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov. Planktónové druhy pri masovom premnožení tvoria vodný kvet, voľným okom viditeľný v podobe drobných zrnkovitých zhlukov (Microcystis, Gomphosphaeria, Anabea), krátkych ihlicovitých kolónií (Aphanizomenon) alebo vláken (Oscillatoria). „Vodný kvet“ sa tvorí ako dôsledok zvýšenia obsahu organických a anorganických látok vo vode, najmä fosfátov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;# Sinice (lat. Cyanophyta alebo Cyanophyceae) alebo cyanobaktérie (lat. Cyanobacteria) sú skupina baktérií schopných produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy podobne ako rastliny. Sú to gramnegatívne, jednoduché, prokaryotické, fototrofné organizmy. Slovenský názov tejto skupiny pochádza zo slova sinný, čiže modrý. Staršie sa označovali ako modrozelené riasy napriek ich prokaryotickej povahe, ktorá ich približuje viac k baktériám ako k rastlinám. &amp;lt;br&amp;gt;V stojacich a mierne tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Sinice sú významnými primárnymi &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[producenty|&lt;/ins&gt;producentami&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov. Planktónové druhy pri masovom premnožení tvoria vodný kvet, voľným okom viditeľný v podobe drobných zrnkovitých zhlukov (Microcystis, Gomphosphaeria, Anabea), krátkych ihlicovitých kolónií (Aphanizomenon) alebo vláken (Oscillatoria). „Vodný kvet“ sa tvorí ako dôsledok zvýšenia obsahu organických a anorganických látok vo vode, najmä fosfátov. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Odkazy==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Odkazy==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1146&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut na 12:29, 20. október 2015</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=1146&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-10-20T12:29:24Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 12:29, 20. október 2015&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot; &gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;#&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;REDIRECT &lt;/del&gt;[[&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;cyanobaktéria&lt;/del&gt;]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;{{DISPLAYTITLE:cyanobaktérie}}&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;# &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Sinice (lat. Cyanophyta alebo Cyanophyceae) alebo cyanobaktérie (lat. Cyanobacteria) sú skupina baktérií schopných produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy podobne ako rastliny. Sú to gramnegatívne, jednoduché, prokaryotické, fototrofné organizmy. Slovenský názov tejto skupiny pochádza zo slova sinný, čiže modrý. Staršie sa označovali ako modrozelené riasy napriek ich prokaryotickej povahe, ktorá ich približuje viac k baktériám ako k rastlinám. &amp;lt;br&amp;gt;V stojacich a mierne tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Sinice sú významnými primárnymi producentami a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov. Planktónové druhy pri masovom premnožení tvoria vodný kvet, voľným okom viditeľný v podobe drobných zrnkovitých zhlukov (Microcystis, Gomphosphaeria, Anabea), krátkych ihlicovitých kolónií (Aphanizomenon) alebo vláken (Oscillatoria). „Vodný kvet“ sa tvorí ako dôsledok zvýšenia obsahu organických a anorganických látok vo vode, najmä fosfátov. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Odkazy==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* &lt;/ins&gt;[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;http://sk.wikipedia.org/wiki/Sinice Wikpedia.org: Sinice]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;gallery mode='traditional'&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Image:uvz_o_kupanie_cb_prirodne.png|''Kvalita vody prírodných kúpalísk podľa ukazovateľa cyanobaktérie za obce v roku 2013.''&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;/gallery&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[Category:SK]][[Category:Environmentálne indikátory&lt;/ins&gt;]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=701&amp;oldid=prev</id>
		<title>Vrut: Presmerovanie na Cyanobaktéria</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://geonika.agis.uniba.sk/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9rie&amp;diff=701&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-04-11T13:11:05Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Presmerovanie na &lt;a href=&quot;/tsenz/index.php?title=Cyanobakt%C3%A9ria&amp;amp;action=edit&amp;amp;redlink=1&quot; class=&quot;new&quot; title=&quot;Cyanobaktéria (stránka neexistuje)&quot;&gt;Cyanobaktéria&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;Nová stránka&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;#REDIRECT [[cyanobaktéria]]&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Vrut</name></author>
		
	</entry>
</feed>