Bičíkovce - História úprav

Vrut na 19:40, 15. október 2015

2015-10-15T19:40:13Z

Vrut na 19:25, 15. október 2015

2015-10-15T19:25:30Z

Vrut na 23:48, 14. október 2015

2015-10-14T23:48:18Z

Vrut: Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:bičíkovce}} Anglický termín: flagellates Latinský termín: flagellata, mastigophora ==Význam== Bičíkovce sú jednobunkové organiz...“

2015-10-14T23:44:39Z

Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:bičíkovce}} Anglický termín: flagellates Latinský termín: flagellata, mastigophora ==Význam== Bičíkovce sú jednobunkové organiz...“

Nová stránka

{{DISPLAYTITLE:bičíkovce}}

Anglický termín: [[flagellates]]

Latinský termín: [[flagellata]], [[mastigophora]]

==Význam==

Bičíkovce sú jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov s jedným alebo viacerými bičíkmi, pomocou ktorých sa pohybujú. Rozmnožujú sa nepohlavne pozdĺžnym delením a niektoré vytvárajú cysty na ochranu pred negatívnymi vplyvmi prostredia. Do tejto skupiny patria rastlinné (s plastidmi alebo bez plastidov – farebné aj bezfarebné) a živočíšne bičíkovce (bez plastidov - bezfarebné), ktoré nie sú vzájomne príbuzné – ich spoločným znakom je len prítomnosť bičíkov. K parazitárnym bezfarebným bičíkovcom patria leišmánie, trypanozómy, giardie, trichomonády a iné. Mnohé z nich patria k patogénom fekálneho znečistenia. Pozri aj [[Bezfarebné bičíkovce]] a [[Parazitické patogénne prvoky]].

==Príklad==

K živočíšnym bičíkovcom bez plastidov (bezfarebné bičíkovce) patria napr. druhy rodov Leishmania (patria sem pôvodcovia leišmaniózy, ktorá sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach), Trypanosoma (patria sem napr. druhy spôsobujúce chronickú spavú nemoc v západnej a strednej Afrike alebo Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike), Trichomonas (napr. T. vaginalis je pôvodcom pohlavnej choroby) a Giardia. Bičíkovec G. intestinalis (syn. G. lamblia) žijúci v tenkom čreve človeka je jedným z najčastejších črevných parazitov človeka. Vyvoláva ochorenie nazývané giardióza, ktoré sa prejavuje hnačkami, bolesťami brucha, slabosťou, niekedy môže zapríčiniť i smrť. Ochorenie je rozšírené na celom svete, vyskytuje sa však najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Giardie sú aj pôvodcami chronického kataru čreva s občasnými hnačkami, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo rokov. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, pitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Na vyvolanie infekcie stačí 3-10 cýst na 100 litrov vody. Cysty giardií sú značne rezistentné a vo vode prežívajú dlhú dobu. Odstraňovanie giardií pri úprave vody sa uskutočňuje koaguláciou a filtráciou, ktorými sa odstránia cysty až s 99,8 % účinnosťou. Chlorácia, ozonizácia a UV žiarenie nie sú príliš účinné pri odstraňovaní cýst giardií z vôd.

==Zdroje==

# Ali, S.A., Hill, D.R., 2003: Giardia intestinalis. Current Opinion in Infectious Diseases 16, s. 453-460.
# Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
# Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
# Kořínková, K., 2006: Obecná parazitologie. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 88 s.
# Letková, V., Goldová, M., Kočišová, A., 2010: Základy protozoológie. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiaciach, Košice, 103 s.
# Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
# Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
# Ondriska, F., 2012: Lexikón lekárskej parazitológie.
# Petrovičová, A., 1996: Chovanie ľudských patogénnych mikroorganizmov pri dezinfekcii vody. Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou [AQUA 96], s. 66-69.
# Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
# Volf, P., Horák, P., 2007: Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, 318 s.
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 19:25, 15. október 2015
Riadok 30:		Riadok 30:
	# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.		# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.

−	[[Category:SK]][[Category:MedicínaSK]]	+	[[Category:SK]][[Category:MedicínaSK]][[Category:Zdravotné indikátory]]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{DISPLAYTITLE:bičíkovce}}
-Anglický termín: [[flagellates]]
+Anglický termín: ''[[flagellates]]''
-Latinský termín: [[flagellata]], [[mastigophora]]
+Latinský termín: ''[[flagellata]]'', ''[[mastigophora]]''
 ==Význam==
@@ Riadok 11: / Riadok 11: @@
 ==Príklad==
-K živočíšnym bičíkovcom bez plastidov (bezfarebné bičíkovce) patria napr. druhy rodov Leishmania (patria sem pôvodcovia leišmaniózy, ktorá sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach), Trypanosoma (patria sem napr. druhy spôsobujúce chronickú spavú nemoc v západnej a strednej Afrike alebo Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike), Trichomonas (napr. T. vaginalis je pôvodcom pohlavnej choroby) a Giardia. Bičíkovec G. intestinalis (syn. G. lamblia) žijúci v tenkom čreve človeka je jedným z najčastejších črevných parazitov človeka. Vyvoláva ochorenie nazývané giardióza, ktoré sa prejavuje hnačkami, bolesťami brucha, slabosťou, niekedy môže zapríčiniť i smrť. Ochorenie je rozšírené na celom svete, vyskytuje sa však najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Giardie sú aj pôvodcami chronického kataru čreva s občasnými hnačkami, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo rokov. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, pitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Na vyvolanie infekcie stačí 3-10 cýst na 100 litrov vody. Cysty giardií sú značne rezistentné a vo vode prežívajú dlhú dobu. Odstraňovanie giardií pri úprave vody sa uskutočňuje koaguláciou a filtráciou, ktorými sa odstránia cysty až s 99,8 % účinnosťou. Chlorácia, ozonizácia a UV žiarenie nie sú príliš účinné pri odstraňovaní cýst giardií z vôd.
+K živočíšnym bičíkovcom bez plastidov (bezfarebné bičíkovce) patria napr. druhy rodov ''Leishmania'' (patria sem pôvodcovia leišmaniózy, ktorá sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach), ''Trypanosoma'' (patria sem napr. druhy spôsobujúce chronickú spavú nemoc v západnej a strednej Afrike alebo Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike), ''Trichomonas'' (napr. ''T. vaginalis'' je pôvodcom pohlavnej choroby) a ''Giardia''. Bičíkovec ''G. intestinalis'' (syn. ''G. lamblia'') žijúci v tenkom čreve človeka je jedným z najčastejších črevných parazitov človeka. Vyvoláva ochorenie nazývané giardióza, ktoré sa prejavuje hnačkami, bolesťami brucha, slabosťou, niekedy môže zapríčiniť i smrť. Ochorenie je rozšírené na celom svete, vyskytuje sa však najmä v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Giardie sú aj pôvodcami chronického kataru čreva s občasnými hnačkami, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo rokov. Najčastejšie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, pitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Na vyvolanie infekcie stačí 3-10 cýst na 100 litrov vody. Cysty giardií sú značne rezistentné a vo vode prežívajú dlhú dobu. Odstraňovanie giardií pri úprave vody sa uskutočňuje koaguláciou a filtráciou, ktorými sa odstránia cysty až s 99,8 % účinnosťou. Chlorácia, ozonizácia a UV žiarenie nie sú príliš účinné pri odstraňovaní cýst giardií z vôd.
 ==Zdroje==
@@ Riadok 18: / Riadok 18: @@
 # Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
 # Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
-# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
+# Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků ''Cryptosporidium'' a ''Giardia''. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
 # Kořínková, K., 2006: Obecná parazitologie. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Ústí nad Labem, 88 s.
-# Letková, V., Goldová, M., Kočišová, A., 2010: Základy protozoológie. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiaciach, Košice, 103 s.
+# Letková, V., Goldová, M., Kočišová, A., 2010: Základy protozoológie. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice, 103 s.
 # Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
 # Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 # Petrovičová, A., 1996: Chovanie ľudských patogénnych mikroorganizmov pri dezinfekcii vody. Zborník vedeckých prác z konferencie s medzinárodnou účasťou [AQUA 96], s. 66-69.
 # Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
-# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
+# Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: ''Cryptosporidium'', ''Giardia'', ''Cyclospora'', ''Entamoeba histolytica'', ''Toxoplasma gondii'' and pathogenic free-living amoebe (''Acanthamoeba'' spp. and ''Naegleria fowleri'') as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
 # Volf, P., Horák, P., 2007: Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, 318 s.
 # Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
 [[Category:SK]][[Category:MedicínaSK]][[Category:Zdravotné indikátory]]