Zobrazenie zdroja stránky Staphylococcus aureus

{{DISPLAYTITLE:Staphylococcus aureus}}
Synonymum: S. pyogenes, [[zlatý stafylokok]]

Druh Staphylococcus aureus je fakultatívne anaeróbna grampozitívna kokovitá baktéria. Spravidla bunky bývajú usporiadané do trojrozmerných hroznovitých útvarov. Je považovaný za striktného patogéna, je častým pôvodcom ľudských i zvieracích ochorení. Vyvoláva najmä hnisavé kožné ochorenia a hnisavé lokalizované procesy (abscesy) vo vnútorných orgánoch (pľúca, obličky, mozog a i.). Stafylokokový pôvod má asi 95 % hnisavých zápalov kostí a prsníka. Nebezpečné sú stafylokokové sepsy a endokarditídy, meningitídy, zépaly pľúc a infekcie močových ciest. Medzi najčastejšie nozokomiálne infekcie patria stafylokokové infekcie rán. Kmene produkujúce stafyolokokové enterotoxíny môžu vyvolať mierne až vážne enterotoxikózy a enterokolitídy. Uvádza sa, že 20 až 50 % kmeňov S. aureus (podľa niektorých autorov až 80 % kmeňov) tvorí za vhodných podmienok extracelulárne enterotoxíny, ktoré sú veľmi termorezistentné, znášajú až polhodinový var a nie sú spoľahlivo eliminované ani sterilizáciou. Charakteristický priebeh (prudký až dramatický) stafylokokových enterotoxikóz je spojený s nevoľnosťou, grganím a prudkým vracaním spojeným s hnačkou bez zvýšenia telesnej teploty. Úmrtnosť je prakticky nulová.

S. aureus je bežne prítomný v nízkych počtoch vo všetkých potravinách živočíšneho pôvodu alebo v potravinách, ktoré boli v priamom kontakte s človekom. V ľudskej populácii je veľmi rozšírený – 30-40 % zdravých ľudí sú jeho nosičmi. Vyskytuje sa v ich stolici, v nosohltane, na pokožke a vlasoch. Z týchto dôvodov patrí k mikrobiologickým ukazovateľom kvality vody na kúpaliskách. Najvyššia medzná hodnota vo vode kúpalísk a bazénov je < 1 KTJ/100 ml (pred začiatkom kúpacej sezóny, jedenkrát za 14 dní v bazéne bez recirkulácie vody, jedenkrát za mesiac v bazéne s recirkuláciou vody).

==Zdroje==
# Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
# Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
# Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
# Schindler, J., 2008: Ze života bakterií. Academia, Praha, 144 s.
# Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
# Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 308/2012 Z.z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku.
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
[[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]]