Zobrazenie zdroja stránky Železité a mangánové baktérie

{{DISPLAYTITLE:železité a mangánové baktérie}}

Anglický ekvivalent: [[iron and manganese bacteria, iron- and manganese-oxidizing bacteria]]

Sú to obligátne aeróbne baktérie. Energiu získavajú oxidáciou zlúčenín železnatých (Fe²⁺) alebo mangánatých (Mn²⁺) na zlúčeniny železité (Fe³⁺) alebo manganičité (Mn⁴⁺). Je to fyziologická skupina baktérií, ktorá má vzťah ku kolobehu [[železo|železa]] a [[mangán]]u v prírode. Železité a mangánové baktérie majú rôzny spôsob využívania zlúčenín [[železo|železa]] a [[mangán]]u. Podľa toho sa delia na autotrofné a fakultatívne litotrofné baktérie ([[železo]] a [[mangán]] prijímajú do bunky, oxidáciou [[železo|železa]] a [[mangán]]u získavajú energiu, osídľujú čisté vody oligotrofného charakteru) a organotrofné baktérie ([[železo]] a [[mangán]] neprijímajú do bunky, ale dochádza k ich vonkajšej adsorpcii, oxidačné procesy neposkytujú energiu, osídľujú vody eutrofného charakteru). Do prvej skupiny patria rody a druhy Leptothrix (L. ochracea, L. trichogenes, L. discophora, L. echinata), Crenothrix (C. polyspora), Clonothrix (C. fusca), Gallionella (G. ferruginea, G. major, G. minor), Siderococcus. Do druhej skupiny patria baktérie rodov Siderocapsa (S. major, S. treubii), Leptothrix (L. major), Crenothrix (C. tenuis). 

Železité a mangánové baktérie sú indikátory ekologického znečistenia vôd. V prírode sa vyskytujú najmä v sladkých vodách s vyšším obsahom zlúčenín železa alebo/a mangánu. Železité a mangánové baktérie spôsobujú organoleptické závady vody (farba, [[pach|zápach]] a [[chuť]] vody). Spôsobujú aj závažné technologické problémy v potrubiach (napr. upchávanie potrubí, korózia potrubí). Môžu taktiež spotrebovávať zvyšný chlór v pitnej vode počas distribúcie, čo môže spôsobiť druhotné znečistenie vody patogénnymi organizmami.   

Železité a mangánové baktérie patria medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality [[pitná voda|pitnej vody]]. [[Medzná hodnota]] vzťahujúca sa na hromadné zásobovanie [[pitná voda|pitnou vodou]] je 10 % pokryvnosti poľa a na individuálne zásobovanie [[pitná voda|pitnou vodou]] je 10 % pokryvnosti poľa. Produkty metabolizmu železitých a mangánových baktérií (produkty oxidácie [[Fe]] a [[Mn]]) sa zaraďujú k [[abiosestón]]u.

==Zdroje==
# Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiológia. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
# Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s.
# Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
# Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. 
# Tebo, B.M., Johnson, H.A., McCarthy, J.K., Templeton, A.S., 2005: Geomicrobiology of manganese(II) oxidation. TRENDS in Microbiology 13, 421-428.
[[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]][[Category:Environmentálne indikátory]]